Je čas opustiť svoju komfortnú zónu. To miesto, ktoré vám dáva pocit bezpečia a istoty, ale nepomáha vám rásť. Vaše sny doslova ležia na druhej strane vašej komfortnej zóny. Vaše túžby sa chcú prejaviť, rovnako ako vy – snílek – ich chcete premeniť na skutočnosť.
Všetci vieme, kedy sme v komfortnej zóne presiahli svoj limit. Vieme, kedy je čas sa pohnúť a vykrútiť sa von. Ale prečo sa toľko z nás v nej zasekne, zamrzne, keď sa sťažujeme alebo si v duchu želáme, aby boli veci iné? Je to preto, že školské osnovy nás nenaučili niektoré veľmi základné a dôležité veci:
• Ako prijať nepohodlie
• Ako prijať negatívne emócie
• Ako prijať strach
• Ako byť láskavejší, jemnejší a súcitnejší k sebe samým
Ak sa nám podarí prijať VŠETKO, tmu a svetlo, strach a lásku, nepríjemné aj príjemné emócie, budeme nezastaviteľní. Skutočne budeme žiť úžasný život. Práca, partner, zdravie a čisté šťastie by neboli niečo, za čo by sme museli bojovať. Veci by jednoducho plynuli.
Vesmír vždy hovorí ÁNO. Chce, aby sme si splnili svoje sny. Nemá nič z toho, že nám bráni žiť život, aký si skutočne želáme žiť. Tak v čom je potom háčik? Prečo toľko z nás trpí a myslí si, že život sa deje iba NÁM a bráni nám v našich najskutočnejších túžbach?
Uhádli ste odpoveď, sme to MY. My sami si bránime žiť život, ktorý je skutočne naplňujúci. Doslova neexistuje nič mimo nás, čo by to vytváralo. Ale potom by sme mohli povedať: „Nežiadala som, aby moja práca bola taká nudná, alebo aby bol môj partner taký manipulatívny, alebo aby moje telo cítilo túto bolesť.“
Pravda je… urobila si to. Nikdy nedostaneme od života nič, o čo by sme si nepožiadali alebo si to nezabezpečili. Všetko je pred nami umiestnené vyššou časťou nás samých (našou Dušou), aby nás povzbudilo rásť, vyvíjať sa a vstúpiť do väčšej verzie seba samých. Spomeňte si na svoju poslednú výzvu a na to, koľko rastu ste dosiahli vďaka takému nepohodliu. Povedala by si, že si sa vďaka tomu, že si sa s touto výzvou vysporiadala, stala vyvinutejším človekom? Ako ľudské bytosti potrebujeme výzvy. Bez výziev by sme nezažili ten neuveriteľný pocit, ktorý máme, keď „prekonáme“ a skutočne dosiahneme niečo, čo sa nám spočiatku zdalo nedosiahnuteľné.
Keď sa vám do cesty postaví výzva, povedzte: „Ahoj, stará priateľka! Musí byť čas… Ako ma dnes povzbudíš k rastu?“







Pridaj komentár