Stáva sa vám, že keď vás niekto nahnevá, alebo podráždi, reagujete hrubo, tvrdo alebo takým spôsobom, že si to neskôr vyčítate, pretože vás to dovedie ku konfliktu alebo minimálne ku zhoršeniu vzťahov s dotyčnou osobou?

Zdravá komunikácia je zručnosť, ktorú sa treba naučiť, rovnako ako hra na hudobný nástroj alebo nový jazyk. Veľa z našej komunikácie medzi sebou na pracovisku alebo doma sa stalo násilnou. Komunikácia nás buď spája, alebo oddeľuje. Dopad slov, ktoré používame, a spôsob, akým tieto slová komunikujeme, je obrovský. Spomeňte si kedy ste naposledy, keď ste si niečo, čo povedal manžel, priateľ, kolega alebo šéf, nesprávne vyložili alebo nepochopili, jednoducho kvôli spôsobu, akým to povedali. Pred mnohými rokmi som absolvovala workshop o nenásilnej komunikácii a nikdy nezabudnem, ako mi to otvorilo oči.

„NVC (Non-Violente communication) – nenásilná komunikácia“

sa opisuje ako „jazyk života“, ktorý nám pomáha transformovať staré vzorce obranyschopnosti a agresivity na súcit a empatiu, a zlepšiť kvalitu všetkých našich vzťahov. Štúdium a precvičovanie NVC vytvára základ pre učenie sa o sebe a našich vzťahoch v každom okamihu a pomáha nám zostať sústredení na to, čo sa deje práve tu a práve teraz. Pomáha nám uvedomiť si, aké dôležité je v našich životoch prepojenie. V skutočnosti je zámer spojiť sa so sebou samým a s ostatnými jedným z najdôležitejších cieľov praktizovania a prežívania nenásilnej komunikácie.

NVC sformuloval Marshall Rosenberg v 60. rokoch 20. storočia. Po pozorovaní stoviek ľudí ako psychológ si Rosenburg všimol, že k násilnej komunikácii alebo škodlivému správaniu voči iným sa uchyľujeme iba na uspokojenie našich potrieb. Keď sme vyprovokovaní rozhorčením a vrhneme sa na osobu oproti sebe v snahe vyjadriť svoje pocity, naivne sa snažíme komunikovať tým najmenej priamočiarym spôsobom. V tej chvíli si neuvedomujeme, že sme zranení, pretože naša potreba nebola naplnená kvôli daným okolnostiam. Naše pocity majú len veľmi málo spoločného s osobou, s ktorou sa rozprávame, a všetko súvisí s nami a naším rozpoznaním nenaplnenej potreby. Rosenberg si všimol, že o tejto téme je obrovský nedostatok povedomia, a preto vyvinul jednoduchý a priamočiary proces, ktorý nás učí, ako komunikovať so súcitom a jasnosťou, pričom sa zameriava na tri hlavné veci:

• Spojenie so sebou samým
• Úprimné vyjadrenie
• Empatia

Pre mňa bolo také hlboké uvedomenie si, že pod každým konfliktom/spúšťačom sa skrýva nenaplnená potreba, buď osoby, ktorá je dotknutá a reaguje, alebo osoby, ktorá povie zdanlivo nevhodnú poznámku/komentár, ktorý v nás vyvoláva reakciu.

Ľudia urobia čokoľvek, aby zabezpečili, že ich potreby budú naplnené. Konflikt medzi jednotlivcami je jednoducho výsledkom nesprávnej komunikácie o týchto potrebách. Človek neustále hľadá (vedome alebo podvedome) naplnenie svojich potrieb. V skutočnosti je to jediný dôvod, prečo vôbec niečo robíme. Darí sa nám cítiť sa spojený s inou ľudskou bytosťou, cítiť sa ocenený, uznaný a podporovaný. Naše potreby sú univerzálne a či už tomu veríme alebo nie, prispievajú k našej existencii.

Predtým, ako sa pustíme do identifikácie nenaplnených potrieb, pozrime sa na to, kto je skutočne zodpovedný za naplnenie týchto potrieb. Áno, uhádli ste, ste to vy! Boli sme podmienení veriť, že niečo mimo nás – vyššia moc, sila, partner, auto, práca alebo dom – je zodpovedné za to, že nám prináša pocit šťastia a naplnenia. To jednoducho nie je pravda. A práve tu sa problém začína. Vyrastali sme v tomto presvedčení, pretože naše prvé príklady lásky, náklonnosti a pocitu spojenia boli od iných ľudí, boli to naši rodičia alebo opatrovníci. Toto sa len viac posilňovalo, ako sme starli. To však jednoducho nie je pravda. Dôvodom je, že vždy, keď cítime spojenie, šťastie alebo lásku v blízkosti jedného z týchto ľudí alebo hmotných predmetov, sme to my, kto vnútorne prežíva uspokojenie tejto potreby. Ľudia/hmotné predmety tento pocit jednoducho zosilnili a vytiahli ho z nás. Nie sú výlučne zodpovední za vytváranie tohto pocitu v nás. Aj keď sa to tak niekedy môže zdať, v skutočnosti to nie je možné.

Nenásilná komunikácia je o identifikácii tejto potreby (životnej energie) zdravým spôsobom a následnom nájdení efektívneho spôsobu, ako ju komunikovať našim priateľom, rodine a kolegom spôsobom, ktorý ich pozve na účasť v konverzácii. Využitím efektívnej komunikácie sa ich potom môžeme opýtať, či sú ochotní prispieť k naplneniu tejto nenaplnenej potreby a pomôcť nám cítiť viac týchto pocitov. Najdôležitejším aspektom je však rozpoznať nenaplnenú potrebu v sebe a naučiť sa spôsoby, ako ju naplniť sami prostredníctvom procesu nadväzovania spojenia so sebou samým, skôr ako požiadame niekoho iného, ​​aby urobil to isté.

Nenásilná komunikácia zdôrazňuje hodnotu prevzatia zodpovednosti za naše pocity. To znamená vedieť, že pocity sú spôsobené zvnútra. Vonkajšia situácia (pozorovanie) je stimulom alebo spúšťačom vášho pocitu. Vaša naplnená alebo nenaplnená potreba je jeho príčinou.

Proces nadväzovania spojenia so sebou samým je pomerne jednoduchý. Stačí vyplniť medzery. Pozývam vás, aby ste si tento proces vyskúšali sami v súvislosti s problémom, ktorému čelíte s niekým. Použite inventár potrieb a pocitov vložený nižšie ako pomôcku.

Poslednou časťou tohto procesu je brainstorming metóda, ako tieto potreby skutočne uspokojiť. Keď identifikujeme tieto potreby, je oveľa ľahšie vidieť, že vzniknutý konflikt mal málo spoločného s príbehom alebo rozprávaním a viac so skutočnou neuspokojenou potrebou.

Väčšina z nás sa uchyľuje k hodnoteniu a posudzovaniu jeden druhého prostredníctvom tejto vonkajšej vrstvy myslenia, čím skôr sa dokážeme dostať k jadru problému (neuspokojenej potrebe), tým ľahšie je konflikt vyriešiť. Na tomto procese je úžasná schopnosť, ktorú môžeme cítiť k druhému, keď si uvedomíme, že osoba, ktorá v nás vytvorila konflikt, sa jednoducho snaží uspokojiť aj svoju potrebu. Tento proces nás skutočne spája a pripomína nám našu zraniteľnosť a ľudskosť.